Už mi začínajú chýbať stretnutia medzi nami ľuďmi. Už mi začínajú chýbať ľudia, priatelia, rozhovory , posedenia . No, ani tak nie celkom medzi obyvateľmi nášho mesta, pretože ak chcem nadobudnúť istú pohodu v duši, stačí mi nakuknúť, nagúgliť na facebooku stránku „Pomáhame si v Novákoch „ a človek z tej doposiaľ nevídanej v našom meste aktivite našich a nielen našich s dovolením dievčat, dám, maminiek, manželiek a tak ďalej a tak ďalej nadobudne pocit, že nič sme nestratili zo slušnosti, ľudskosti, vzájomnej synergie a všetko je OK. Nuž naozaj je to tak a tak to cítime. Nuž tak dámy a páni im pomáhajúci, veľké Vám ďakujeme.
Každoročne v tento deň, resp. v tomto období si pripomíname všetkých tých, ktorí premáhajú ochorenie možno jedno z najťažších ochorení človeka. Každoročne sme stretávali na uliciach nášho mestečka v tento deň usmievavých stredoškolákov, ktorí nám ponúkali drobný žltý kvietok – narcis- ,ktorý bol ako symbol vyvolený prevziať na seba ochotu ľudí, pomôcť v boji s rakovinou a podporiť Ligu boja proti rakovine.
Ja mám svoje žlté kvietky pripnuté na záclonu v spálni a je ich naozaj veľa. A tak tiež vari v tejto súvislosti mi dovoľte spomenúť dlhoročnú našu občianku, dobrovoľníčku, ktorá sa podieľala a mnohí si ju isto tak, ako ja, pamätáte pri tejto bohumilej činnosti, pani Jarmilu Tkáčovú. Dnes asi nemohla kvietky rozdávať a podporiť dobrú pomoc chorým ľuďom.
Nuž aspoň takto si tento deň pripomeňme a pani Tkáčovej poďakujme, ako aj mladým usmievavým študentkám. Kto vie o čom píšem , mi určite dá za pravdu, že to je to najmenej, ako môžeme podporiť takto ťažko chorého človeka, ťažko chorých ľudí, Oni si ju zaslúžia. I preto dnes nebudem písať o strate synergie v niektorých vzťahoch medzi tým a tým, či tým a oným v našom meste(čo nás mnohých naozaj veľmi mrzí) To naozaj možno až nabudúce. Želám preto všetkým veľa, veľa zdravíčka, chorým skoré uzdravenie a pokoj v duši. PB