Má radšej sám seba , ako ostatných. Hoci je celý svet v napätí, priatelia, poslanci, občania, nebojme sa...
... Rád čítam knihy vzdelaného človeka, spisovateľa, ktorého som si i nedávno, dva-tri mesiace späť pripomenul, po už niekoľkokrát opakovanom prelistovaní, a čítaní jeho knihy „ Idioti v politike „. V komentovaní ním napísanej, najnovšej v tom čase knihy s názvom „ Nádherná smrť v Altaji“ som po prečítaní si malej recenzie o tejto knihe na fcb stránke napísal:
„ Pán Banáš, v podstate máte pravdu, že naozaj, politici si nezaslúžia až tak veľmi našu pozornosť. Pravdou však tiež je, že žijeme v strednej Európe a píše sa rok 2020. Altaj- Zlaté hory je od Európy veľmi vzdialený a možno aj civilizačne. I preto k tomu, aby tam človek bez ujmy prežil, sila ducha človeka je v tej oblasti výrazne silnejšia. A tak potom jednoducho smola pre Európana, že nežije pod Altajom a šťastie ľudí spod Altaja, že nežijú oni v našich podmienkach. Kedy a komu je čo dobré? Zmieňovať sa o mravnej a nemravnej eskapáde našich politikov? Alebo kašľať na mravnosť a nemravnosť politikov a nevenovať indoktrinovaným politikom ich ťahom po politickom biznise, po pomste voči oponentom, občanom,ich kritikom a po moci pozornosť? Alebo mať v hrsti dvadsať miliónov a žiť v obave o život, alebo dvadsať eur a sa zo života tešiť, pretože napokon všetko rieši život, len si to nie vždy každý uvedomuje ,že raz každý naozaj zomrie?
Ale veď to na Slovensku už tak je. Len, ľudia sa už hanbia povedať, teda tí, ktorí hoci celý život pracovali, nemajú pár dní pred výplatou, či dôchodkom, ani tých dvadsať eur, za ktoré by si mohli kúpiť stravu. Neveríte mi? Ubezpečujem Vás, že je to tak. A nie sú to ľudia, teda čoby žiadna lúza. I napriek tomuto životnému handicapu, sú to naozaj slušní občania, vyrovnávajúci sa so cťou a hrdosťou, či s pokorou so svojim stavom ,životnou úrovňou v spoločnosti , v ktorej musia svoj život odžiť. Niektorí starší a možno i chorí ľudia sa boja zobudiť do ďalšieho rána, lebo rozmýšľajú, či najskôr pôjdu k lekárovi , ale nemôžu, lebo nemajú na lieky, alebo sa naraňajkujú, ale nemajú na čerstvý rohlík. A politici? Politici si fúkajú ranky, ktoré im vraj spôsobuje opozícia, túžia po pomste, hoci sú to oni, ktorú do volieb nechutnú opozíciu tvorili a furt dookola a naopak.
A nech Boh chráni každého, ak im niekto pripomenie, že sú zbytoční, hoci demokracia (?), a vari tiež aj to, že nie sú nenahraditeľní.
Opakujem, rád čítam Vaše knihy, je v nich kus logiky, pravdy, ktorá čitateľa vedie k pokore ,mravnosti a tolerancii. Vaše knihy sú povzbudivé a potrebné v súčasnej spoločnosti, ale skúste ľuďom vysvetliť, že prečo ľudia volia neustále politikov a vždy takých, ktorí svojimi nemravnými eskapádami len znižujú kvalitu ich života materiálneho a napokon ako píšete i duchovného. Kto a kam a aké cesty nás dovedú tam, aby sme sa tešili do budúcna zo života tak, ako sa tešia zo života, ako nám naznačujete ľudia žijúci pod veľkým Altajom?
JOZEF BANÁŠ
Nádherná smrť v Altaji
(Keď tvoj strach navždy spočinie v zemi, budeš tancovať s bohmi)
Motto: Boh nevpísal zákony do stránok kníh, ale do našich sŕdc.
Ak sa prestaneme báť, budeme slobodní .Každý chce byť odvážny, a pritom svetu vládne strach. Vštepujú ho do nás tí, ktorí nedokážu ovládať samých seba, no chcú ovládať iných. Vedia, že ak sa ľudia budú báť, ochotnejšie sa vložia do ich „ochranných“ rúk, podobných pavučine, v ktorých budeme muchami. Naháňajú nám strach chorobami, hladom, zlyhaním, chudobou, šéfom, samotou, vojnou, vymysleným nepriateľom, vírusmi. A my sa na ich veľkú radosť - bojíme. Najmä smrti. Zvláštne, je to jediná istota, ktorá nás neminie, a pritom z nej máme strach. Nepomáha nám ani viera, pretože sa premenila z učenia lásky na učenie majetku, o ktorý sa bojíme. Orlia lovkyňa Jargal hlavnému hrdinovi hovorí: „Ja pôjdem do hrobu s dvadsiatimi eurami, a ty s dvadsiatimi miliónmi. Aký je medzi nami rozdiel? Akurát, že ty si sa celý život bál a ja som sa tešila.“ .... ..... Altaj, štyrikrát rozsiahlejší ako Alpy, je najväčšia nekropola na svete, je tu viac ako štyridsaťtisíc mohýl. Aj preto je tým pravým miestom na „sokratovské“ debaty Slováka Martina a altajského šamana Četa, bývalého vysokoškolského profesora. Nerozprávajú sa však o smrti fyzickej, ale o smrti pýchy, ega, žiadostivosti a najmä strachu. Slobodní budeme len vtedy, ak sa ho zbavíme. ...dovoľte dodatok, aj v Novákoch. S úctou PB

Kladne hodnotil: 25.09.2020 08:54:17 Vladimír 25.09.2020 15:18:11 Milan Oršula 25.09.2020 18:05:47 Ľubomír

Záporne hodnotil: