„ Dobrí priatelia sú oporou keď padáme, spoločnou radosťou ak stúpame a šťastím v živote, ak ich máme.“

Dobrý deň vážení spoluobčania, priatelia.

Priateľstvo je tu zrejme od vzniku života ľudí na zemi. Dosvedčujú to nielen dejiny, ale aj množstvo úžasných citátov a vyjadrení, od významných a múdrych osobností predchádzajúcich storočí. Niektoré sú tak aktuálne, ako keby ich autori žili dnes. Nakoniec aj tento príspevok, zamyslenie sa, je dôsledkom mailu od priateľa. Včera pri mailovej komunikácii, Peťo Bošiak okrem iného spomenul, že práve dočítal veľmi zaujímavý príspevok o priateľstve. To ma nejako doslova donútilo zamyslieť sa nad výrazom „Priateľstvo“ nad priateľmi. Dnes o to viac, lebo keď bolo úplnou samozrejmosťou sa takmer denne stretávať s priateľmi, tak som si ani neuvedomil, dôležitosť a vážnosť priateľstva v živote. Som jednoducho človek, doslova závislý na priateľoch. Prakticky už od školských rokov, cez prácu, šport, politiku, spoločenské a záujmové organizácie, všade boli ľudia, ktorí sa pre môj život stali dôležití. Aj preto som veľmi rád, že väčšina z nich zostala mojimi priateľmi dodnes. Takže nielen vďaka zdraviu a rodine, ale aj priateľom, sa mi darilo nielen zvládať životné prekážky, ale dosiahol som to, čo som dosiahol. Neskutočnú silu priateľstva som pocítil hlavne po roku 1989, keď som vstupoval do veľkej politiky. Dovolím si tvrdiť, že už za pár rokov by som v nej, bez úprimných priateľov úplne pohorel. Aj preto moja prvá kniha „ Cestou Hľadania“ bola síce o politike, no venovaná priateľom. Ďalšie knihy boli zase napísané z úcty k mojim priateľom. Pre samotný život je nesmierne dôležité, že kruh priateľov sa nikdy neuzatvára. To je jeden z úžasných darov života, že ním nekráčame sami, alebo že nie sme uzavretí v bubline. Hovorí sa : „ Kto má úprimných priateľov, nepotrebuje zrkadlo.“ Svätá pravda. Nie je ani tak dôležité, aby sme mali na všetko rovnaký názor a už vôbec netreba mať priateľov - pritakávačov. Je vždy lepšie ak nás priatelia kritizujú, ako by nás mali nepriatelia chváliť. A tak je pre nás všetkých šťastím, že na rozdiel od rodiny, si môžeme priateľov vybrať sami. Ten výber nám ponúkajú osudové stretnutia a je len na nás, ako sa rozhodneme. Mnohí priatelia totiž, aj keď si to neuvedomujeme, sa stávajú súčasťou nášho života a veľakrát sú potrební pri zdolávaní životných prekážok, či problémov. Aj preto dodnes nedokážem pochopiť ľudí, ktorí za všetkým a vo všetkom vidia len seba a kvôli svojmu egu, nevidia, alebo nechcú vidieť nikoho okolo seba. Takýto ľudia sú síce možno materiálne ďaleko bohatší ako ja, ale dovolím si povedať, že duchovne oveľa chudobnejší.
Opätovné stretnutia s priateľmi, či už z bývalej práce, politiky, športu, Detského domova z Handlovej, klubu Zdravotne postihnutých a ďalšími priateľmi z nášho mesta, či regiónu, to je to, čo mi dodáva optimizmus do ďalších dní a mesiacov, to je to, na čo sa nesmierne teším. Lebo práve na takéto stretnutia, mám krásne spomienky. No a spomienky na prežité chvíle, je niečo, čo mi nemôže nikto, nikdy vziať. Aj preto by sme sa mali snažiť všetci žiť tak, aby tie spomienky na prežité chvíle boli čo najkrajšie a prinášali nám len radosť a úsmev na tvári.
Priatelia verte, môžeme byť bohatí, či úspešní, môžeme byť mocní, no bez priateľov je to všetko nanič. Lebo dobrí a úprimní priatelia prichádzajú vtedy, keď nám odchádza celý svet.

S úctou k priateľom
Ľubo Dzurák

Kladne hodnotil: 20.04.2021 13:59:35 Pbošiak 21.04.2021 16:56:23 Milan Oršula 22.04.2021 07:21:55 Vladimír

Záporne hodnotil: