To naše Slovensko je krásna krajina... (ĽUBO DZURÁK)

To naše Slovensko je krásna krajina...

ĽUBO DZURÁK

NOVÉ SLOVO, ŠTVRTOK 26. NOVEMBER 2020

Ako som tu už spomenul, táto doba má aspoň jednu malú výhodu. Uväznení doma máme akosi viac času zamyslieť sa nad životom i časom, ktorý práve žijeme. Niektorí z fotografií, iní z historických kníh a dejinných udalostí sa dozvedáme o jednom veľkom šťastí, že naši predkovia sa rozhodli v dávnej minulosti, usídliť práve na tomto mieste v srdci Európy. Aj keď malá, v rámci veľkého sveta takmer zanedbateľná, krajina skrýva však v sebe neskutočné množstvo krásy. Lesy, kopce, vrcholové štíty, údolia, nížiny, jazerá, rieky, úrodná pôda, štyri ročné obdobia, úžasná história, historické pamiatky... Hádam už len kúsok toho mora nám tu chýba. Predsa len, nemôžeme mať všetko. Navyše Slováci boli, sú a dúfam, že aj budú pracovitým, ohľaduplným, pokorným, mierumilovným národom. Dôkazom toho je naša história i ľudia a osobnosti, ktoré ju tvorili. Napriek dnešnej ťažkej a zložitej dobe, ani dnes sa toho až tak veľa nezmenilo. Slovensko je stále krásnou krajinou a ľudia v nej sú pracovití, zodpovední, aj výnimoční. Dôkazom toho sú naši robotníci, poľnohospodári, vedci, lekári, učitelia, športovci, ľudia z kultúry atď., atď. atď. Z tohto pohľadu sa zdá, že žijeme v šťastnej krajine. No, žiaľ, nad nami sa rozprestiera jeden veľký mrak, ktorý nie a nie rozohnať. Ten mrak nad krajinou, žiaľ, vytvorili tí, ktorí sa rozhodli z našej vôle nás zastupovať pri spravovaní našej krajiny – naši politici. Pred každými voľbami počúvame stále jedno a to isté. Budeme tu pre vás, lebo vy ste králi a my len vašimi služobníkmi. To však platí len v predvolebnej kampani. Je doslova neuveriteľné, ako politika a s ňou ruka v ruke zverená moc, dokáže ľudí zmeniť. Veď mnohí do nej vstupujú ako slušní a zodpovední ľudia a zrazu je všetko inak. Mám na to také svojské vysvetlenie. Tých príčin, prečo je to tak, je iste viac, no jednou z nich je určite výber politických nominantov do NR SR i ďalších štátnych funkcií. Nomináciu robia úzke stranícke centrály podľa svojich vlastných pravidiel a predstáv. A tak sa dostávajú na kandidátky a do rôznych funkcií ľudia, ktorí nemajú absolútne žiadne skúsenosti zo straníckej práce, z angažovania sa a zo spolupráce s ľuďmi v jednotlivých regiónoch Slovenska. Inak povedané, nemajú za sebou žiadny politický či občiansky príbeh. Počul som už veľa o tom, ako jednotlivé strany vyberajú ľudí na svoje kandidátky. Neveril som tomu. Dnes, keď vidím, ako sa niektorí špičkoví politici nepoliticky správajú, začínam tomu veriť. Mnohí takémuto správaniu hovoria, demokracia.

Určite žiadny režim nie je bez chýb a to je jedno, či je kapitalistický, alebo socialistický. Režim i demokracia sú vždy také, akí sú ľudia, ktorí riadia a spravujú krajinu. Ak jedným dychom hovoríme o zlej dobe, tým druhým dychom musíme povedať aj o nesprávnych ľuďoch na rozhodujúcich miestach. Áno, všetci máme plné ústa demokracie, slobodného myslenia a prezentovania svojho názoru. Dajme si však ruku na srdce, či je to naozaj tak. Nie je predsa normálne, aby tí, čo riadia tento štát, dehonestovali, trestali, očierňovali ľudí len za to, že verejne prejavujú svoj názor. Rovnako správanie sa politikov vo vnútri koalície, či medzi koalíciou a opozíciou, nie je také, aby dávalo ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť. Skôr naopak. Ľudia sú frustrovaní a znechucovaní. Národ začína byť agresívny a čo je horšie, začína sa rozdeľovať. Takto si my tu dole demokraciu nepredstavujeme. Určite, toto sme si slobodne zvolili sami. No volili sme len z toho, čo nám úzke stranícke centrály ponúkli. Nehaňme teda demokraciu, ani voličov, tá príčina je niekde inde. Všetci to vieme, len nemáme chuť, možnosť či silu to zmeniť. Žiaľ, nešvár neobmedzenej sily, postavenia a tým aj určitej bohorovnosti, neomylnosti, správnosti a jedinej pravdy, sa prenáša i do politiky komunálnej. Aj tu sa začína prejavovať syndróm z veľkej politiky. Aj na komunálnej úrovni si niektorí politici myslia, že môžu všetko a len oni majú pravdu a na všetko patent. Aj tú sú žiaľ, iné názory a predstavy, tvrdo dehonestované, znevažované a určitým spôsobom aj trestané. To všetko sa však robí pod rúškom demokracie.

Je síce pravdou, že aj na Slovensku si každý môže slobodne vysloviť či napísať svoj názor, ale  musí rátať aj s následkami. Nakoniec, pozrime sa na vzor a kolísku demokracie USA a ich ostatné demokratické voľby. Sami spochybňujú demokraciu. Vrátim sa však k našej krásnej a dovolím si povedať, že i závidenia hodnej krajine. Nielen našim politikom, ale nám všetkým by malo záležať na tom, aby sme ju minimálne v rovnakej kráse odovzdali aj budúcim generáciám. Ak sa o to nepostaráme sami a pokiaľ je ešte čas, tak to môže mať, možno už v blízkej budúcnosti pre nás, katastrofálne následky. Je pravda, že nad zlom, falošnosťou, klamstvom, nenávisťou a samoľúbosťou sa nedá zvíťaziť. Ak však nechceme, aby sa  v našej krajine natrvalo usadili, musíme proti nim neustále bojovať.