Zamyslenie sa.

Dobrý deň, vážení spoluobčania.

„Život každého z nás je poskladaný prevažne zo všedných dní, ktoré vo forme kamienkov vkladáme do našej životnej mozaiky. Len tí, ktorí si vážia aj všedné dni a jednotlivé kamienky trpezlivo a správne vkladajú, vytvoria takú mozaiku života, na ktorú budú môcť byť vždy právom hrdí.“

Práve takéto a podobné myšlienky ma takmer vždy napadajú, keď dostanem mail od dvojičky. Aj dnes ráno, keď som si otvoril poštu a prečítal som si jeho mail, tak som sa nielen zamyslel, ale aj pousmial. Už je to v poradí možno piaty, šiesty mail s takmer totožným obsahom. Tento však bol písaný asi z väčšieho jedu, lebo som bol v ňom premenovaný na Vladimíra. Bol som tým prekvapený, lebo dvojička ma vždy všetko overené, podložené a je neomylná. Mail od neho však beriem, ako jeho názor. Nevadí mi ani to, že to vypisuje mnohým ľuďom po Slovensku, ktorých tým len zrejme zaťažuje. Skôr mi ho je úprimne ľúto. Z týchto jeho mailov som si totiž vytvoril osobný názor, že je to vlastne v podstate nešťastný človek. Človek, ktorý hľadá vnútorné uspokojenie v tom, že môže e-mailami, telefonátmi, či SMSkami otravovať iných. Človek, ktorého nevidíte sedieť s priateľmi len tak napr. na pive, či pri poháriku vínka, človek, ktorý všetko vidí čiernobielo. Pritom život má toľko krásnych a zaujímavých farieb. Naozaj len ťažko si viem vysvetliť, že tomuto človeku dokonca vadí aj to, ak niekoho verejne nazvem svojim priateľom. Teda aspoň takto to napísal do dnešného mailu. Možno mu to vadí preto, lebo takýto vzťah nepozná? V tomto si myslím, že je medzi nami zásadný rozdiel. Osobne priateľstvo považujem hneď po rodine, za druhú najdôležitejšiu vec v mojom živote.
„Úprimní priatelia, sú totiž oporou keď padáme, spoločnou radosťou ak stúpame a šťastím v živote ak ich máme.“
Žijeme naozaj zvláštnu dobu. No doba je vždy taká akí sme my ľudia. To samozrejme platí aj pre život v našom meste. Mám však pocit, že čím ďalej tým viac sa z neho vytrácajú krásne ľudské hodnoty, ako priateľstvo, úprimnosť, spolupatričnosť, rešpekt, úcta, solidarita... No a žiaľ sú nahrádzané nenávisťou, zlosťou, neprajnosťou, závisťou, neúprimnosťou, farizejstvom.... Teda aspoň ja mám taký pocit. Ak už naozaj niekomu prekáža aj priateľstvo, tak to už je aj pre mňa, ako kávičkára, silná káva.
Áno žijeme naozaj zvláštnu dobu. Dobu „ „politiky bez hodnôt, bohatstva bez práce, zásad bez morálky, obchodu bez etiky, vedomostí bez charakteru a viery bez presvedčenia.“
Dokedy? Priatelia, to záleží len a len od nás.
S úctou
Ľubo Dzurák

Kladne hodnotil: 11.08.2020 11:33:20 Pbošiak 11.08.2020 18:06:34 Vladimír

Záporne hodnotil: