SNP by nám malo dodať viac hrdosti.
„Vždy budeme malým národom, ale pokiaľ si budeme chrániť svoje hodnoty, pravdu a minulosť, nikdy nebudeme bezmocní. Nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch ktorý v nás pretrváva, to je náš osud, naša cesta i budúcnosť.“ Vladimír Mináč
Dobrý deň vážení spoluobčania.

Táto myšlienka, od nášho spisovateľského velikána, hoc je stará niekoľko desiatok rokov, ma vždy napadá pri významných výročiach Slovenska, lebo je aj v dnešnej uponáhľanej a rozporuplnej dobe aktuálna. Slovenské národné povstanie je určite najvýraznejšia a dovolím si povedať i najsvetlejšia kapitola našich novodobých dejín. Je tomu už 76 rokov, čo sa vtedajšia mladá a stredná generácia rozhodla postaviť proti fašistickej tyranii a okupácii. So zbraňou v ruke, s odhodlaním položiť i svoj vlastný život, s vierou za lepšiu budúcnosť Slovenska i Európy, povstalo tisíce Slovákov proti tým, ktorí rozpútali peklo 2. svetovej vojny. Viedli síce nerovný boj s obrovskou presilou, no o to s väčšou odvahou a statočnosťou. Slovenské hory sa stali ich domovom, viera a národná hrdosť im dodávala energiu a nádej v konečný úspech. Malý národ v srdci Európy vďaka tejto generácii, vďaka týmto ľuďom vyslal o sebe signál, že povstal proti tyranii, bezohľadnosti a krutosti, ktorý priniesla táto nezmyselná vojna. Signál, ktorý nezostal bez odozvy ani v ďalších krajinách, čo malo za následok, že Slováci v boji za slobodu nezostali osamotení. Aj vďaka tým ktorí sa aktívne zapojili do tohto boja, tým ktorí obetovali to najcennejšie čo máme – svoje životy, vďaka nim naša generácia nepoznala hrôzy vojny. Neboli sme to my, čo stavali koncentráky a spôsobili celej Európe nesmierne utrpenie, bolesť a hrôzu. Naopak boli to naši otcovia a dedovia so zbraňou v ruke, ktorí povstali proti tejto hrôze. Zničené krajiny, vypálené dediny, milióny mŕtvych, to sú jasné dôkazy tohto nezmyselného vojnového šialenstva.
V týchto dňoch si na celom Slovensku, v každom meste, či obci pripomíname 76. výročie týchto, pre Slovensko takých významných a výnimočných udalostí. Za tie roky sa v mnohom zmenil svet, Európa i naše Slovensko. Zmeny priniesli, ako to už v živote býva, svoje pozitíva, ale i negatíva. Ekonomická integrácia Európy je určite prospešná i pre Slovensko, no mám dojem, že sa začína strácať naša identita. Materiálne hodnoty veľmi ľahko začínajú porážať tie duchovné. Majetok, moc, peniaze a postavenie začínajú vyhrávať nad spoluprácou, spolupatričnosťou, dobrými a priateľskými vzťahmi. Odkaz SNP „Žiť v mieri, priateľstve, spolupráci a jednote.“ začína byť vážne ohrozený. Umele vyvolávané národnostné a ekonomické konflikty sa môžu stať pre celý svet i našu krajinu veľkou hrozbou. Možno práve odkaz SNP a obete 2.svetovej vojny, by mali byť pre nás akýmsi mementom pred tým, o čom sa našťastie dnešná generácia dozvedá len z kníh, publikácií a filmov. Aj keď nie sme veľmocou a patríme medzi najmenšie štáty v Európe, nie sme tu prisťahovalci. Naše práva tu žiť v mieri, priateľstve a spolupráci sú nespochybniteľné. Práve SNP by nám malo dodať viac hrdosti, jednoty a odvahy, vysloviť nahlas svoj názor i bojovať proti skrivodlivosti, násiliu, neprávosti, či pomstychtivosti a šírenia nenávisti. SNP teda nám teda neslúži len na obzretie späť a uctenie si pamiatky tých, ktorí padli, aby sme my mohli žiť v mieri, ale predovšetkým, aby sme sa zahľadeli dopredu a pokračovali v povstaleckom odkaze.
Hovorí sa, že ak nevieš kam kráčaš, obzri sa odkiaľ prichádzaš. Pre nás to obzretie je jasné a zrozumiteľné. To by mohol byť dobrý signál do budúcnosti. Pre našu generáciu je teraz najdôležitejšie vštepovať tým mladším úctu k vlastným dejinám a urobiť všetko preto, aby tak ťažko vybojovanú slobodu a mier svojou nerozvážnosťou neohrozili. „Aby tí čo tvorili naše dejiny a obetovali v nich svoje životy, neboli nikdy zabudnutí. A aby tí, čo žijú a budú žiť po nás, nikdy na nich nezabudli."
S úctou
Ľubo Dzurák

Kladne hodnotil: 28.08.2020 19:37:10 Pbošiak 29.08.2020 16:59:53 Vladimír

Záporne hodnotil: