Nehas, čo ťa nepáli?

V poslednom čase, akoby sa roztrhlo vrece s nevyžiadanými e-mailami i SMS-kami. Osobne by som si asi nemal z nich robiť ťažkú hlavu, lebo som tam spomínaný len okrajovo, takže v zmysle porekadla „ Nehas, čo ťa nepáli“ by som sa mohol nad všetkým len pousmiať, mail, či SMS-ku hodiť do koša a myslieť si, že sa nič hrozného nedeje. No čo ak už zajtra, to bude páliť nielen mňa, ale aj mnohých občanov nášho mesta, ktorí sa odvážia nahlas a verejne prezentovať svoj názor. Vážení, veci verejné sa týkajú nás všetkých a medzi to patrí, aj atmosféra v našom meste a život v ňom. V tom sa môžeme asi všetci zhodnúť.
Naivne som si myslel, že v mojom veku ma už nič nemôže prekvapiť, že sa už nemám čo naučiť. Omyl vážení. Život je škola, ktorá pokiaľ sme tu, sa nikdy nekončí. Osud, ten beťár, nám vždy niečo prichystá, čo nás núti zamyslieť sa nad životom, ktorý práve žijeme. Mne to zamyslenie spôsobujú práve e-maily, či SMS-ky, ktoré v poslednom čase dostávam. Prepáčte, nebudem menovať ich pisateľov, lebo naozaj mi momentálne nestoja za to. Nebudem z nich ani citovať, lebo to teraz nemá zmysel. Nikdy som si však nemyslel a tom mám už naozaj dosť rokov, že zlo, nenávisť, ješitnosť, bohorovnosť, nadradenosť, môže niekoho doviesť k takýmto vetám, k takémuto obsahu. To však nie je ešte ten najhorší výsledok môjho zamyslenia. Neviem, ako vy priatelia, ale ja, ak mám nejaké výhrady k niekomu, tak si to s ním priamo vybavím a nezaťahujem do toho rodinných príslušníkov. Veď dnes nie je problém zistiť si e-mail, či telefón na hocikoho a odkomunikovať problém priamo s ním. Posielať však tieto maily ich deťom so žiadosťou, aby to zaslali rodičom, na to hádam nie sú ani vhodné slová, možno len slušne povedané – úbohosť. To môžu napísať len ľudia, ktorí sa nevedia tešiť z bežného života, radovať sa zo svojich detí, vnúčat, priateľov a drobných vecí, ktoré nám prináša každodenný život. Doslova geniálne to vyslovil Mark Twain : „Daj každému dňu šancu, aby sa mohol stať najkrajším dňom tvojho života.“
Priatelia, v zmysle tohto citátu sa snažím nielen prežívať jednotlivé dni svojho života, ale aj naň hľadieť a zamýšľať sa, nad jeho jedinečnosťou a krásou. No a práve o takýchto myšlienkach a názoroch, mnohokrát debatujem pri stretnutiach s priateľmi, lebo sú o tom najcennejšom čo máme – o našom živote. Som však rád, že niektoré moje zamyslenia môžem zverejniť aj na tejto stránke. Možno to niektorých prinúti zamyslieť sa nad mojimi vetami, niektorých to nechá ľahostajnými a pripravujem sa aj na to, že niekoho to pobúri a v krátkom čase mi zazvoní telefón, cinkne SMS-ka, či príde nevyžiadaný e-mail stým, že ho urážam a píšem bláznovstvá. Pritom vo svojich príspevkoch neuvádzam žiadne mená. Samozrejme ja na takéto reakcie nereagujem, no usvedčujú ma, že moje uvažovanie je správne, že triafam klinček po hlavičke. No mám pre takýchto ľudí dve správy. Ako to už v živote chodí jednu zlú a druhú dobrú. Začnem tou zlou. Telefón im zatiaľ nezdvihnem a na maily, či SMS-ky neodpoviem. Tá dobrá je v tom, že si ich „skvosty“ starostlivo ukladám. Možno, až príde vhodný čas a doba dobu nájde, ich využijem.
No a čo záverom? Dám opäť jeden citát na zamyslenie:
„ Až keď sa niektorí ľudia dostanú do funkcií a k moci, máme možnosť zistiť, čo sa v nich vlastne skrýva.“ O. Flake
S úctou
Ľubo Dzurák

Kladne hodnotil: 12.10.2020 13:36:04 Vladimír 12.10.2020 13:41:33 Pbošiak 12.10.2020 16:41:47 Emma 12.10.2020 18:50:30 Milan Oršula

Záporne hodnotil:

K tomuto príspevku boli napísané ďalšie reakcie: [7432] 13.10.2020 12:00:29 od Milan Oršula otvor reakciu...