Priatelia, každý si vari uvedomujeme, že sa naše myslenie dennodenne ponára do bežných životných radostí a starostí. Naozaj na mnoho spôsobov. Každého z nás pohlcujú predovšetkým konkrétne záležitosti rodiny, práce, zdravia, koníčkov, ale aj vrúcne, či naopak mrazivé vzťahy s blížnymi, so susedmi, ale aj cudzími ľuďmi. Veď napokon sami vidíte, že v dnešnej ,možno až neistej dobe, veľa ľudí zamestnávajú predovšetkým existenčné starosti. Mnohí sme takí zaneprázdnení pozeraním sa pred seba, že nenachádzame ani štipku času, aby sme občas poohliadli ponad nás a pozreli sa na ostatný svet .
Ak som spomenul,čo nás zamestnáva v dnešnej dobe, tlačia sa mi do klávesnice otázky, ako napríklad naložiť s nánosmi stresu a starostí, ktoré sa na nás cez týždeň nalepia, a či vôbec existuje v tejto dobe na to nejaký spôsob ich znížiť, alebo ich odstrániť .
Možnože by som mohol začať tým spôsobom, že si moderne povedané zresetujete“ hlavu nejakým utopením v krčme s pridanou hodnotou hlavybôlu druhodňového. Keďže ja to osobne nemusím a verím, že mnohí z nás tiež nie, pretože existuje lepší spôsob, ktorý spočíva v tom, že si posedíte v rodinnom kruhu, s priateľmi na kávičke a v duchaplnom rozhovore pospomínate predovšetkým o svojich rodinách, o tom čo vás pobaví, rozveselí, a pri čom pookrejete. Všetko je na vašom rozhodnutí. Zatiaľ, chválabohu. Nie vždy tak bolo a nie vždy tak i v našom meste môže byť. Neoplatí sa priznať k tomu, že máte priateľov , navyše gramotných,intelektuálne na výške,na úrovni. A tak pristúpme zodpovedať si otázku, že prečo je zlo? Priatelia, zodpovedať na otázky, že prečo nás postihuje zlo, že prečo človek trpí, je naozaj veľmi zložité.
V mojej spomienke na hodiny náboženstva v Základnej škole pred l.sv. prijímaním, aby sme boli pripravení prijať sviatosti, sme počúvali pozorne, s otvorenými ústami mladého kňaza (pán Rudolf Jurík ho vo svojej knihe „Rozprávanie o dejinách mestečka Nováky spomína, nedávno som si ju opakovane prečítal a tak si dovolím odvinúť z knihy pár myšlienok), ako nás oboznamoval, kto je zlo, kto je dobro, ako vzniklo, od čoho a koho sa odvíja. A ak to vraj pochopíme, vieme, že prečo treba chodiť do kostolíka pretože okrem mnohých iných cností tam nájdeme slušnosť a v jej dodržiavaní v podobe slušného správania sa prežijeme pekný týždeň. Niekoľko spolužiakov tak začalo napokon robiť miništrantov, a takmer všetci boli z kolónie, či už chemickej, alebo baníckej, z ktorých sa naozaj nie veľmi chodilo do kostola, teda až tak boli nadchnutí výukou mladým kňazom. Nebudem ich menovať.
A tak som sa naozaj už viackrát a dávno pred prečítaním príspevku môjho priateľa Milana Oršulu nad otázkou zla a dobra zamýšľal, ako to je. Samozrejme, že nemám v úmysle rozoberať hlboký vzťah medzi Bohom a človekom, medzi duchovnými bytosťami a anjelmi v raji, ktorí sa tiež rozdelili na dobrých, viedol ich archanjel Michal a zlých , ktorých viedol Lucifer, anjel s výsostným postavením a závisťou diabla ,ktorý človeku tento vzťah s Bohom závidel, so snahou tento vzťah narušiť. Ako však možno takýto vzťah narušiť?
Viete priatelia, že najväčšiu úlohu tu zohrala pýcha? Diabol človeku sľúbil, že bude Bohom, a človek mu uveril. Diabol človeka naviedol na hriech, ktorý do jeho života priniesol zlo, bolesť, utrpenie a smrť. Navyše, od tohto okamihu sa človeka boj medzi dobrom a zlom začal bytostne dotýkať.
Ako som povedal nemám v úmysle sa dotýkať u nikoho viery v Boha a návštevy jeho stánku, neprísluší mi to. Ale prečo je to na Slovensku tak, že sa v niektorých ľuďoch skrýva toľko zla počas týždňa nimi vysielaného medzi ľudí, potom sa v nedeľu pekne oblečú a idú do chrámu Božieho,na svätú omšu, na svätú spoveď a sv.prijímanie, aby vraj, je to možno paradox, ale aby z neho odišli odtiaľ s o niečo láskavejším, či zhovievavejším postojom voči svetu. Teda ako slušní ľudia.
Ja osobne som si tým nie celkom istý, že je tomu tak. Sú ľudia, ktorí sa za nijakých okolností charakterovo nezmenia, nestanú sa slušnými ľuďmi, ani keby chodili do Baziliky Sv.Petra v samotnom Ríme a denne. Ostanú stále ľuďmi na tej strane, so svojimi vyprodukovanými e-meilami,kde sa pácha zlo. Nebudú slušní a mohli by sme to prirovnať k tomu, že to je to isté, ako keby si sadli do garáže a čakali, kedy z nich bude auto. No nikdy sa z nich auto nestane
A celkom na záver „„Niektorí uzatvárajú dvojspolok proti svetu a svoje zdvojené sebectvo pokladajú za lásku.“ PB

Kladne hodnotil: 14.10.2020 08:05:20 Milan Oršula 14.10.2020 08:33:52 Vladimír 14.10.2020 14:20:37 Emma

Záporne hodnotil: