Siedmy „pontifikát“.
Dovolím si nadviazať na môj predchádzajúci príspevok č.7529, ako aj na príspevok priateľa Ľ. Dzuráka.
Nazývať videonahrávky televíziou a oslavovať výročia od vzniku tej prvej, je pre občanov mesta asi tak dôležité, ako vlaňajší sneh.(Obzvlášť v tejto dobe pandémie.) Sledovať videonahrávky z rokovaní nášho mestského zastupiteľstva, pre nás starších si vyžaduje riadnu dávku sebazaprenia a trpezlivosti. Celá výročná videonahrávka svedčí len o jednom, svedčí o záujmoch a hierarchii hodnôt nášho sedemkrát zvoleného primátora. To, že bol zvolený sedem krát je fakt. Nikto mu to neupiera a bola by to paráda, keby občania nášho mesta namiesto oslavy výročia nejakej, nazvem to, videovízie mohli oslavovať napríklad rozšírenie kapacity materskej školy, alebo výročie otvorenia domu sociálnych služieb. (DSS-ky fungujú vo viacerých dedinách nášho regiónu a podstatne chudobnejších ako naše mesto). Viem, že pokiaľ to nie je pandemickými opatreniami obmedzené, primátor chodí do kostola, čo mu kvitujem a teda mali by pre neho byť inšpirujúce slová pápeža Františka, ktorý napísal:
„Tam, kde nie je starostlivosť o starých, nie je ani budúcnosť pre mladých.“
V.Richter

Kladne hodnotil: 17.03.2021 16:07:50 Milan Oršula 17.03.2021 16:35:46 Pbošiak 17.03.2021 16:57:00 Ľubomír 23.03.2021 18:23:48 MilanO

Záporne hodnotil: