Posledná tona uhlia, posledný megawatt elektriny.

Vážení spoluobčania.

Tak to už v našom živote chodí, niečo končí, iné začína... 20 decembra 2023 sa uzatvorila kľúčová etapa nášho regiónu. Na ukončenie ťažby našej jedinej domácej energetickej suroviny, hnedého uhlia a výroby energetickej energie z neho, môžeme mať rozdielne názory. Nemusí každý súhlasiť s mojim názorom, ale myslím si, že je potrebné veci hodnotiť v širšom kontexte, nielen z jedného pohľadu kriticky hľadieť na minulosť.
Podľa môjho názoru, bolo len dobré, že v chudobnom poľnohospodárskom regióne vyrástli na rozsiahlom ložisku hnedého uhlia bane a elektráreň. Zvlášť po 2. svetovej vojne, keď práce nebolo veľa, dokázali dať ľuďom obživu s nádejou na lepší život. Ťažba uhlia a vybudovanie elektrárne zabezpečovali po celé desaťročia aj rozvoj ďalších odvetví priemyslu a spolu s ním aj sociálne istoty pre obyvateľov hornej Nitry. Dlhodobo patril ťažobný a energetický sektor k najväčším zamestnávateľom regiónu. Áno bola tu médiami často kritizovaná podpora na výrobu elektrickej energie z nášho čierneho zlata zo strany štátu. Vysokou mierou však smerovala aj do zelenej energie. Z môjho pohľadu je však logické, že každý štát sa snaží chrániť svoju energetickú bezpečnosť, stabilitu prenosovej sústavy a využiť pritom domáce suroviny. Bane a elektráreň nezabezpečovali len dôstojnú životnú úroveň pre svojich zamestnancov. Výrazne podporovali aj spoločenskú oblasť. Ich finančná, materiálna a ďalšia pomoc smerovala do zdravotníctva, školstva, kultúry športu a ďalších oblastí, ktoré ju najviac potrebovali. O tom sa však menej hovorí, či píše. Pohodlnejšie je kritizovať, ako pomáhať. Dnes sme svedkami toho, že je ľahšie niečo zavrieť, ako niečo nové, perspektívne pre región otvoriť. S nádejou čakáme, na sľubované obrovské financie z Fondu spravodlivej transformácie, či obnovy, ktoré majú pomôcť nášmu regiónu. Podľa mojich informácii však zatiaľ len malá časť prišla na rekvalifikáciu zamestnancov. Na vytvorenie nových pracovných príležitostí pre nich, sa akosi pozabudlo.
Možno si teraz viacerí poviete, čo tento vie o baníctve? Čo sa do toho stará? Je pravdou, že moje skúsenosti oproti baníkom sú minimálne. No nejaké predsa len sú. V Handlovej som sa vyučil za banského elektrikára. V treťom ročníku som často fáral do bane na prax. Na vlastné oči som poznal tvrdú prácu baníkov, ktorá z nich robila nielen tvrdých chlapov, ale aj férových, poctivých a ochotných, pomôcť tomu druhému. Napokon hlboko pod zemou, to ani inak nešlo. Po mnohých rokoch, niekedy v roku 2000, som opäť s kolegami z Národnej rady SR sfáral do bane v Novákoch. Navštívili sme vcelku pohodové pracovisko, kde bolo všetko zaistené. Napriek tomu z uhoľného piliera vypadol na mňa poriadny kus uhlia. Našťastie sa to skončilo len modrinami a odreninami. Áno baníctvo je ťažké a nebezpečné povolanie. Vždy som mal a dodnes aj prechovávam prirodzenú úctu k baníkom. Napokon, my Nováčania si veľmi dobre pamätáme tragický okamih 16,novembra 2006 v Bani Nováky. Vtedy pri prievale zvodnelých hornín vyhasli životy štyroch baníkov. Zanechali tu svoje rodiny, manželky, deti, priateľov, ktorých srdcia naplnil žiaľ a smútok.
Vážení spoluobčania, aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol práve dnes napísať tento príspevok. Práve dnes, keď končí éra slovenského hnedouhoľného baníctva. Napriek tomu, že možno mnohí uvítali, že baníctvo na hornej Nitre končí. Ja to však vždy budem vnímať, ako významnú historickú kapitolu nášho regiónu. Kapitolu, na ktorú by sme mali hľadieť s patričnou úctou, vďakou a v dobrom na ňu spomínať.

Zdar Boh!

S úctou
Ľubo Dzurák

Kladne hodnotil: 23.12.2023 17:31:21 Vladimír 24.12.2023 07:12:28 Mária123 24.01.2024 20:51:45 Ja som…

Záporne hodnotil: