S úctou k vám, milé ženy.

„Bolo to niekedy začiatkom marca 1990. Neodpustil som si poznámku ku kolegom v práci. „Vážení, blíži sa MDŽ, verím, že nezabudnete svojim polovičkám kúpiť aspoň kvet.“ Niektorí na mňa nedôverčivo pozreli, iní len mávli rukou. No tak trochu ma šokovalo vyjadrenie jedného z nich. Vraj čo tu zase agitujem. MDŽ bol sviatok komunistov a je rád, že už padli, aspoň nemusí nikomu kupovať kvety. Po takomto vyjadrení, som si uvedomil, ako hlboko ovplyvnila doba myslenie ľudí. Uvedomoval som si však aj to, že možno práve MDŽ sa niekedy oslavovalo viac pompézne, ako dôstojne a možno ho niekedy oslavovali viac muži, ako ženy. Nikdy som však nemal pocit, že by niekto, niekomu kázal kupovať k MDŽ kvety. Možno bolo aj dielom náhody, že som o tri roky stretol na námestí, práve tohto spolupracovníka s kyticou kvetov na MDŽ. A musím povedať, že nielen jeho. Mnohých vážení, mnohých.... Lebo čas rozhoduje o ľuďoch menej, ako ľudia o čase.“
Toto je krátky úryvok z mojej prvej knihy „ Cestou hľadania“
Spomínam to hlavne preto, lebo aj dnes vidieť, ako rýchlo pod vplyvom doby strácame svoje hodnoty a presvedčenie. Akosi viac vnímame to, čo nás rozdeľuje, ako to, čo nás spája. Viac sa zameriavame, že nemáme to, čo vidíme a žiaľ kvôli tomu nevidíme to, čo máme. Mnohí tvrdia, že je tomu preto tak, lebo doba je zlá. Ja zase tvrdím, že doba je vždy taká, akí sme my ľudia. Ak je doba naozaj zlá, tak by sme sa asi mali viac zamyslieť nad sebou. No a k tomu zamysleniu treba využiť práve sviatky, akým je MDŽ. Je to príležitosť, nielen na spomalenie v uponáhľanom živote, ale aj na obzretie sa späť. Veď práve MDŽ má svoju históriu, svoj príbeh. Tento sviatok nevznikol ani náhodne, ani si ho nevymysleli ženy v Chicagu pri káve.
Milé dámy, verím, že v tieto dni si na vás spomenú nielen tí najbližší. Verím, že si spoločne nájdeme čas na stretnutia nielen s tými najbližšími, ale aj so spolupracovníkmi, či priateľmi, pri pohári vínka, alebo len kávy, či čaju. Takto aspoň na chvíľu môžeme zabudnúť na denný zhon, starosti, politiku. Život je úžasný, no žiaľ neuveriteľne rýchlo beží, tak si ho hlavne užime, Nech tie spomienky na prežité chvíle v ňom, sú plné radosti a šťastia.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo využívam aj túto stránku, lebo je naša – novácka, aby som vám nielen vo svojom mene, ale verím, že aj v mene ďalších mužov, čitateľov Comky, zaželal hlavne veľa, preveľa zdravia, lebo to je najvzácnejší dar nášho žitia. Samozrejme k tomu vám želám lásku, šťastie. Zo srdca vám želám, aby ste zažili ešte množstvo takých chvíľ, na ktoré budete vždy s radosťou spomínať.



S úctou k vám

Ľubo Dzurák

Kladne hodnotil: 07.03.2024 15:51:49 Mariannnnn ŠIMKA 08.03.2024 09:21:20 Mária123 16.03.2024 22:03:19 Jaaa

Záporne hodnotil: