Uveďte udalosť alebo čin, ktorý Vás v Novákoch zaujal a ktorý považujete za príkladný.
• nový príspevok môžete pridať až po prihlásení.

Keď chceme byť múdri a s nami celý svet, učme ľudí. Učiť nie preto, aby sme učili, ale aby sme vedeli. Vedieť nie, aby sme vedeli, ale aby sme to dokázali v živote aj využiť“
Jan Amos Komenský



Vážení učitelia, milí pedagogickí pracovníci.

V úvode si pomôžem citátom ktorý som si nedávno prečítal a ktorý ma zaujal.
“Za svoj život vďačíme svojim rodičom. Za svoje vzdelanie, za to, ako sa vďaka nemu vieme v živote presadiť, svojím učiteľom.“

Krátky, ale múdry a pre náš život výstižný citát. Aj preto je dobré a správne, že v našom kalendári je aj deň, ktorý zvýrazňuje prácu učiteľov. Vlastne to ani práca nie je, ale poslanie, ktoré sa snažíte vykonávať, ako najlepšie viete. Je do určitej miery aj symbolické, že Deň učiteľov je v deň narodením Jana Amosa Komenského, učiteľa národov. Rozhodol som sa dať na túto stránku svoj príspevok, aj keď si uvedomujem, že postavenie učiteľa sa v našej spoločnosti v poslednom období zmenilo, resp. žiaľ zhoršilo. To však neznamená, že by ste to svoje poslanie nevykonávali dobre a správne. Práve naopak aj v zložitejších podmienkach a mnohokrát platovo nedocenení, naďalej plníte svoje poslanie, ako najlepšie viete. Možno práve preto, že to pre vás nie je len práca. Uvedomujete si totiž, že od Vás bude závisieť naša budúcnosť. Vy ste totiž tí, ktorí dnes dávajú vzdelanie tým, ktorí budú možno v blízkej budúcnosti riadiť Slovensko, firmy, spoločnosti, inštitúcie, či naše mesto. Jednou vetou, uvedomujete si svoju zodpovednosť za úroveň vzdelanosti nasledujúcej generácie. To je to, prečo je vaše poslanie nenahraditeľné v našom živote. Hovorí sa, že v dnešnej dobe nie je dôležité svet vylepšovať. Ďaleko dôležitejšie je, nezničiť ho. Aby sme ho naozaj ľahkovážne nezničili, tak k tomu treba vychovávať a učiť aj generáciu, ktorej práve teraz odovzdávate svoje vedomosti, skúsenosti, schopnosti. Je teda len na škodu, že si túto závažnú vec neuvedomujú tí, ktorí dnes rozhodujú o úrovni a kvalite školstva na Slovensku. Tí starší mi hádam dajú za pravdu, že nebolo to tak dávno, keď školstvo patrilo k výkladným skriniam našej krajiny a slovo učiteľ znamenalo úctu a uznanie. Verím však, v blízkej budúcnosti, v pozitívne zmeny. Aj preto ma potešila správa na tejto stránke, že primátor mesta prijme učiteľov na MsÚ z príležitosti ich sviatku. Dúfam, že to nebude len zdvorilostné stretnutie, ale spolupráca, pomoc, uznanie ich činnosti, bude zo strany mesta celoročné.
Milí učitelia a pedagogickí pracovníci, aj keď, ako som už spomenul, že dnešná doba je pre vaše povolanie zložitá a náročná, chcem aj ja vysloviť slová vďaky nielen za výchovu a vzdelanie detí, ale aj za všetky vaše mimopracovné aktivity, ktoré vykonávate v našom meste, o ktorých pravidelne informuje Comka. Úprimné poďakovanie patrí nielen učiteľom všetkých školských zariadení na území nášho mesta, ale aj tým, ktorí už toto ušľachtilé poslanie nevykonávajú. Niektorých z nich osobne poznám a viem, že to učiteľské srdiečko v nich bije aj dnes. Prajem Vám všetkým nielen pevné zdravie, ktoré je pre nás to najdôležitejšie, pre plnohodnotný život. Prajem Vám aj veľa energie, nezlomnej viery a lásky k učiteľskému poslaniu.
„Jeden učiteľ, jedna kniha, jedno pero a môžeme meniť svet.“

S úctou
Ľubo Dzurák

„ V živote sú úspešní hlavne tí, ktorí dokážu premeniť prekážky, či problémy na príležitosti.“

Vážení spoluobčania.

Naozaj s potešením som si dnes na tejto stránke prečítal správu o ocenení celoživotnej práce našej spoluobčianky pani PaedDr. Anny Chlupíkovej. Ako je už v príspevku spomenuté ocenenie sv. Gorazda je za výnimočnú celoživotnú pedagogickú činnosť p. Chupíkovej. Už niekoľko krát som na tejto stránke napísal, že Nováky majú veľa vynikajúcich ľudí, odborníkov, učiteľov, športovcov, manažérov, podnikateľov ...... , na ktorých môžeme byť všetci právom hrdí a pyšní. No žiaľ, ako to už v našom živote mnohokrát býva, nie vždy vieme oceniť výnimočnosť, pracovitosť, či dosiahnuté úspechy týchto ľudí. Niekedy práve naopak ich úspechy berieme ako samozrejmosť a čo je ešte horšie, sú v našom meste aj ľudia, ktorí sa ich snažia očierniť, či rôznym spôsobom aj dehonestovať. O tom by však asi najlepšie vedela rozprávať práve pani Chlupíková, prečo sa rozhodla odísť zo ZŠ a hľadať uplatnenie niekde inde. Hovorí sa že výnimočnosť človeka nie je v tom, že sa nikdy nepotkne, resp. nespadne, ale v tom, že vždy po páde vstane a dokáže ísť s novým odhodlaním a nádejou ďalej.
Aj preto som si s veľkou radosťou prečítal správu o jej ocenení. Keď sme si nevážili jej činnosť v Novákoch, tak to urobil za nás niekto iný. Úmyselne som nenapísal prácu, ale činnosť. Lebo určite budete so mnou súhlasiť, že učiteľské povolanie nie je práca, ale poslanie.
Som preto vďačný aj tejto stránke, lebo som si tu mohol prečítať túto skvelú správu. A som presvedčený - dobré je, že comku máme. Napriek tomu, že tu máme spoluobčanov, ktorí túto stránku dehonestujú tak, ako niektorých občanov nášho mesta. Možno by bolo aj dobré, keby tento životný úspech zaujal aj mestskú televíziu a urobil s p. Chlupíkovou rozhovor. Myslím si, že by to občania Novák uvítali.
Vážení spoluobčania, naozaj si neosobujem právo hodnotiť tento úspech p. Chlupíkovej. Viem však, že za takýmto ocenením je nielen kus tvrdej a poctivej práce, ale aj veľa odriekania, prekonávania prekážok a viery, že to zvládneme a dokážeme. A pritom je to možno všetko také jednoduché.
„ Stačí len veriť tomu čo robíme a robiť to, čomu veríme.“
Pani Chlupíková, blahoželám a úprimne Vám závidím to, čo ste v učiteľskom poslaní dokázala.

S úctou
Ľubo Dzurák

Dobrý večer, dnes poobede, pred večerom sa stratilo cca 3-mesačné mačiatko v okolí polikliniky. Ak by ste náhodou niečo o ňom vedeli, dajte prosím vedieť. Ďakujem.

Podvečer plný spomienok a ocenení.

„Keby nebolo spomienok, ani by sme nevedeli, aké úžasné chvíle sme v živote zažili.“

50 rokov, to už je dôvod nielen na spomienky, ale aj na hodnotenie našej práce i toho, čo sme v živote dosiahli, či dokázali. Aj preto som s radosťou prijal pozvánku od prezidenta Klubu rýchlostnej kanoistiky v Novákoch p. Martina Zgančíka, na slávnostnú akadémiu z príležitosti 50. ročníka Nováckej 500-vky.
Žijeme žiaľ nesmierne rýchlu dobu, v ktorej akosi nie je čas na chvíľu sa zastaviť a obzrieť sa späť. Našťastie sú tu významné výročia, ktoré nás nútia spomaliť a obzrieť sa okolo seba. Presne o takomto obzretí bolo aj dnešné stretnutie tých, vďaka ktorým môžeme dnes nielen spomínať, ale je aj čo oslavovať. Vhodnejší termín, ako v predvečer tohto jubilea sa hádam nedal ani naplánovať. K výbornej úrovni celej akcie určite prispelo aj skvelé moderovanie pána Petra Pavlíka a hudobnej skupiny učiteľov nováckej ZÚŠ. Výnimočnosť Nováckej 500-vky vyzdvihol aj Generálny manažer sekcie hladkých vôd Boris Bergaudi, ktorý vyhodnotil túto akciu ako dlhodobo najkvalitnejšiu v rámci Slovenska. Poďakoval celému tímu organizátorov i vedeniu klubu, za neustále zvyšovanie úrovne týchto pretekov.
V dnešnej dobe vieme veľmi dobre, že udržať dlhodobo vysokú úroveň každého športového podujatia je zásluhou nielen pretekárov a ich výkonov, ale aj funkcionárov a množstva ľudí, ktorí každoročne nezištne pomáhajú ako organizátori. Aj preto bol celý podvečer v znamení odmeňovania tých, vďaka ktorým, sa mohlo dnes oslavovať.
Za dlhodobú funkcionársku činnosť bol slávnostne odovzdaný Ďakovný list, dnes azda najvýraznejšej nováckej kanoistickej funkcionárskej osobnosti p. Milanovi Oršulovi st. Ten vo svojom príhovore okrem poďakovania za ocenenie povedal.
„ Človek ak chce toho dokáže naozaj veľa. No nikdy nedokáže to, čo dokáže skvelý kolektív okolo neho. Ja som mal to šťastie, že som sa obklopil skvelými a schopnými ľuďmi. „
Osobne som bol milo prekvapený, že sa pri oceňovaní nezabudlo ani na tých, bez ktorých by sa žiadna súťaž nemohla uskutočniť. Aj keď sa o nich nepíše, sú dôležitou súčasťou každej športovej akcie. Sú to športoví nadšenci, ktorí nielen pomáhajú ako organizátori, ale od nich priamo závisí aj úroveň podujatia. Sú to ľudia bez ktorých si novácku 500-vku už nevieme predstaviť.
Za dlhoročnú pomoc pri organizovaní Nováckej 500-vky prevzali ocenenie Dušan Cachovan, Ľubomír Hagara st. , Miroslav Zaťko, Milan Zgančík, Ján Sýkora, Martin Zgančík, Radoslav Oršula, Miroslav Mičo st., Milan Šišmiš, Roman Jakubis, Radoslav Rus, Michal Zaťko, Marián Miština, Viktor Koma, Gabriela Mištinová, Erika Hagarová, Alena Mičová, Mária Cachovanová, Zuzana Beráneková, Gabriela Jakubisová.
Ocenenie olympionikom Petrovi Pálešovi, Ľubomírovi Hagarovi ml., Ivane Kmeťovej a Arpádovi Tarnóczyovi odovzdali zástupcovia okresného Olympijského výboru, Vladimír Revický a Marián Grman.
Nezabudlo sa ani na tých, ktorí sponzorsky roky pomáhajú ekonomicky zabezpečiť jednotlivé ročníky, ako napr. DAK, Noving, Vepos, NyNa, TH Stav, Kinet, ale i mesto Nováky a Trenčiansky samosprávny kraj.

Čo záverom? Osobne som rád a bolo mi cťou, že som sa mohol tejto výnimočnej oslavy zúčastniť. Uvedomil som si, že aj v malom meste, za skromných podmienok, sa dajú dosiahnuť skvelé výsledky. Chce to len maličkosť. Zanietených, odhodlaných a oddaných ľudí, pre spoločnú myšlienku i cieľ. Klub Nováckej rýchlostnej kanoistiky ich určite má. Takže mu želám takýchto zanietených a oddaných ľudí aj do ďalšej 50-tky.

S úctou Ľubo Dzurák

„ Úsmev prináša šťastie do nášho života. V starostiach je oporou, v smútku útechou, v bolestiach liekom. Nemožno ho kúpiť, požičať ani ukradnúť, pretože má hodnotu chvíle v ktorej sa dáva.“

Milé mamy.
V úvode sa vám milé dámy, mamy, chcem ospravedlniť, ak sa budem v niektorých vetách opakovať a budete opäť čítať niečo podobné, ako v minulých rokoch. Osobne si však myslím, že je dobré pripomínať si každoročne významné a hodnotové dni v našom živote. Je naozaj ťažké a zložité prichádzať neustále s novými myšlienkami k tak významnému dňu, ako je váš, Deň matiek. To by však nemal byť dôvod, aby sme si ho každoročne, aj na tejto stránke nepripomenuli. Práve naopak, treba si ho pripomenúť zvlášť v dobe, ktorá je rozporuplná, plná nenávisti, do ktorej vstúpilo zlo v podobe Covidu 19 a žiaľ aj vojna blízko nás. To všetko negatívne zasahuje do nášho každodenného života, oslabuje našu imunitu a rozdeľuje nás. Akoby toho všetkého bolo ešte málo, tak si aj v našich Novákoch, pridávame ešte čosi navyše. Nie, nie o tom chcem dnes písať. Pripomínam váš sviatok okrem úcty k vám aj z toho dôvodu, že práve takéto dni, ako je váš sviatok, by nás mali všetkých donútiť zamyslieť sa nad životom, jeho hodnotami a hľadať tú skutočnú radosť a šťastie v našom živote. Veď ste to práve vy mamy, ku ktorým vždy prichádzame, keď sa nedarí, keď sa lepí smola na päty. Ste to vy mamy, ktoré nám dodajú vždy sebaistotu a odhodlanie ďalej zdolávať životné prekážky. To je hlavný dôvod prečo si máme vážiť takéto dni v našom živote a vždy si ich aj s patričnou úctou pripomínať. Deň matiek má svoju históriu a pripomínajú si ju mnohé štáty v Európe i vo svete v druhú májovú nedeľu. Aj keď je Deň matiek možno tak trochu v tieni MDŽ, jeho význam pre náš život je možno ešte dôležitejší. Lebo ste to vy milé mamy, ktoré zabezpečujú pokračovanie života na tejto planéte. Ste to vy milé mamy, ktoré aj v tých najťažších a najzložitejších chvíľach, dokážete nájsť tie správne slová a pohladením, či úsmevom na tvári, nám všetkým dodať optimizmus a energiu. To je práve to, čo dnes asi všetci potrebujeme najviac.
Verím, že aj v Novákoch nezostane Deň matiek nepovšimnutý. Predovšetkým tí, ktorí majú to šťastie a majú ešte svoje mamy, nezabudnú. Rovnako si myslím, že tento sviatok si pripomenú aj naše spoločenské organizácie, lebo Deň matiek má aj v našom meste svoju tradíciu.
Milé mamy, chcem vám popriať k vášmu dňu veľa, preveľa zdravia, dostatok lásky a energie, aby ste ju dlho mohli dávať tým, ktorých máte radi, ktorí vám prinášajú úsmev na vašej tvári.
S úctou k vám
Ľubo Dzurák

MDŽ

„ Žiadna doba nie je taká zlá, aby sme sa v nej vzdali svojich hodnôt a presvedčenia.“

Dobrý deň milé dámy,

aj keď si uvedomujem, že doba, ktorú práve žijeme nie je priveľmi vhodná na oslavy, predsa len niektoré sviatky, či významné dni, by sme si mali aspoň pripomenúť. Dnes tým dňom je práve váš sviatok milé ženy. Pre mňa osobne a verím, že aj pre drvivú väčšinu mužov bol, je, aj bude MDŽ hodnotovým sviatkom, ktorý si budeme s úctou pripomínať. Aj preto som rád, že žijem v krajine, kde si ľudia tento sviatok nielen vážia, ale aj každoročne pripomínajú. Ženy na celom svete si to určite zaslúžia. Nielen preto, že sú tou krajšou polovicou ľudstva, ale predovšetkým preto, že v sebe ukrývajú viac krásy, dobra, porozumenia a lásky. Ste to predovšetkým vy milé ženy, ktoré robíte život na našej planéte krajší, plnohodnotnejší a príjemnejší. Nehovoriac už o tom, že dávate život našim deťom. Samozrejme, tých dôvodov prečo si treba pripomínať a vážiť váš sviatok je ďaleko viac. No a možno, ešte viac práve dnes, keď blízko nás zúri vojna.
Aj keď nie je vhodný čas na väčšie oslavy vášho sviatku verím, že aspoň v kruhu rodín, či najbližších priateľov si ho všetci pripomenieme. Práve dnes viac ako inokedy, potrebujeme vniesť do nášho života optimizmus, vieru a nádej, že začneme opäť žiť tak, ako sme boli ešte donedávna zvyknutí. S úsmevom na tvári, radosťou zo stretnutí s priateľmi, stretávaním sa na rôznych spoločenských, športových a kultúrnych akciách. Verím, že aj v našom meste čoskoro opäť rozbehnú svoju činnosť naše spoločenské, záujmové a športové organizácie a mesto začne žiť životom, ako pred pár rokmi.
Milé ženy, dámy, prajem vám, určite aj v mene mojich priateľov príjemné, pohodové i šťastné prežitie dnešného vášho sviatku. Nech vám tento deň spríjemnia pekné slová, kytička kvetov, dobrá nálada a sprevádza vás úsmev na tvári.

S úctou k vám
Ľubo Dzurák

Solidarita.

Žiaľ, až v posledných dňoch som si uvedomil, akým šťastím je pre nás žiť v mieri. Moja generácia mala naozaj to veľké šťastie, že nezažila vojnový konflikt, resp. nebola k nemu ani blízko. Posledné dni ma však rýchlo vytrhli z tohto mierového sna. Ako keby nestačilo, že už vyše dvoch rokov nám život znepríjemňuje Covid 19. Prežívame naozaj dosť nešťastné obdobie. Z nášho života vplyvom rôznych okolností sa pomaly, ale iste vytrácajú krásne a ušľachtilé ľudské hodnoty. Navyše, príliš rýchlo sa z nášho života vytráca aj úcta, či rešpekt k iným názorom a ľuďom, ktorí ich prezentujú. Osočovanie, nevraživosť, neúcta, dehonestácia, sa začínajú udomácňovať v našom každodennom živote. Moc a postavanie, akoby nadraďovali tých, ktorí ju momentálne majú, nad ostatnými. No a pritom práve moc, postavenie, bohatstvo, či sláva, sú len dočasné a ohraničené presne tak, ako aj náš život na tejto planéte. Žiaľ, práve tí mocní a silní, vždy rozhodovali a rozhodujú o každej dobe. V posledných dňoch žiaľ, rozhodli o vojne blízko nás. Bolo by teraz asi zbytočné dohadovať sa kde je príčina, kto zavinil tento stav. To by opäť vnieslo do nášho života ďalšiu nenávisť a nevraživosť, ktorej je už aj bez vojny dosť. Popri tej klasickej vojne sa však rozbehla rovnako nebezpečná aj mediálna, či internetová vojna. Sociálne siete sú doslova zaplavené rôznymi protichodnými informáciami. Osobne nie som na Facebooku, nechodím ani na rôzne internetové siete, no to, čo sem tam dostávam mailom od rôznych ľudí ma utvrdzuje len v tom, že si musím zachovať zdravý a nestranný názor. O jednom som však presvedčený. Vojna je zlo, ktoré nepozná hraníc a doplácajú naň predovšetkým nevinní ľudia. Určite drvivá väčšina ľudí na tejto planéte je proti vojne. Predsa ju však nevieme odstrániť z nášho života.
V úvode môjho príspevku som napísal, že z nášho života sa vytrácajú ľudské hodnoty. Jedna však našťastie práve v týchto v týchto dňoch vyhráva na celej čiare. Tou je solidarita, či spolupatričnosť. Som naozaj veľmi šťastný, že aj my Slováci sme obdarení touto ušľachtilou vlastnosťou. Možno práve hrozba vojny, ktorá prebieha blízko nás, nás núti ľudsky rozmýšľať s cieľom pomôcť tým, ktorí to dnes potrebujú. No a rovnako som rád, že do tejto pomoci sa aktívne zapojilo aj naše mesto. Preto využime príležitosť i možnosť pomôcť tým, ktorí to teraz veľmi potrebujú. Úprimne si však spoločne želajme, aby sme my takúto pomoc od iných, nikdy nepotrebovali. Hovorí sa, že zlo a nešťastie dokáže ľudí spájať, pomáhať si a navzájom sa rešpektovať. Solidarita by dnes mala byť pre nás všetkých úplnou samozrejmosťou a jednou z ciest, ako zvíťaziť nad zlom.

S úctou
Ľubo Dzurák

„Otrokom je ten, ktorý nemôže nahlas vysloviť čo si myslí.“ Euripides

Dobrý večer, vážení spoluobčania.
Ako chladný dúšok pramenistej vody, tak na mňa zapôsobil ostatný príspevok priateľa Petra Bošiaka. Má úplnú pravdu. V dnešnej hektickej, uponáhľanej a navyše pandemickej dobe, kde sa všetci niekam ženieme, máme žiaľ nasadené prevažne tmavé okuliare a snažíme sa vysielať len negatívne signály. Jeho príspevok dokazuje, že skôr opak je pravdou. Chce to naozaj mnohokrát len zastaviť sa a pozorne sa poobzerať okolo seba. Peťo to presne vystihol. Aj v maličkých Novákoch nielen žili a pôsobili, ale aj žijú, resp. pochádzajú ľudia, na ktorých by sme mali byť všetci právom hrdí. V jeho príspevku bol síce spomenutý len p. Tomislav Jurik, náš bývalý spoluobčan, no takých ľudí malo, našťastie i má, naše mesto určite ďaleko viac. Zdravotníci, učitelia, športovci, predsedovia spoločenských a záujmových organizácii, podnikatelia, zamestnanci v štátnych, či súkromných zariadeniach, odvetviach, o mnohých z nich by sme mali asi vedieť viac. Som preto úprimne rád, že aspoň na tejto stránke, ktorú ja osobne beriem, ako určitú protiváhu mestskej televízie, odznievajú aj takéto príspevky. Rôznosť názorov, ich verejná propagácia, to je jeden zo základných princípov demokracie. Samozrejme nie každý čitateľ musí vždy súhlasiť s tým, čo tu jednotliví prispievatelia uverejňujú. My sa jednoducho len snažíme reagovať na dianie v meste z nášho pohľadu. Snažíme sa to robiť slušne, otvorene, bez nenávisti a osočovania s tým, že čitatelia sami ohodnotia, to čo napíšeme, čo im je bližšie, čomu viac veria.
Príspevok Peťa Bošiaka len potvrdzuje, že táto stránka nebola vytvorená len na kritické pohľady na dianie a život v meste. No a práve v dnešnej nie príliš radostnej dobe sú takéto príspevky, zamyslenie sa nad našim životom, veľmi potrebné. Aj preto chcem Peťovi za jeho príspevok určite aj v mene mnohých občanov poďakovať. Možno nás donúti naozaj trošku spomaliť a viac si všímať ľudí i veci okolo seba. Veď život naozaj nie je čierno-biely. Je úžasne farebný. Treba mať však oči na to, aby sme to videli, dušu, aby sme to cítili a srdce, aby sme to milovali.

S úctou Ľubo Dzurák

Dobrý deň.

Dnes 30. júna v Rádiu Slovensko o 12.30 bola relácia o školstve, kde jedným z dvoch pozvaných hostí bola pani Chlupíková, ako zástupca Ministerstva školstva.
Počas rozhovoru došlo aj k téme zasahovania obcí do riadenia škôl a jej spolubesedník uviedol, že nech pani Chlupíková o tom niečo povie, že má s tým osobnú skúsenosť. No ona, veľmi distingvovane uviedla že: "Keď som bola riaditeľkou ZŠ, bol zo strany zriaďovateľa na mňa vyvýjaný tlak".
Nič viac, nič menej. Nespomenula ani mesto, kde pôsobila.

Vtedy sa mi vybavila scéna z ustanovujúceho rokovania MsZ v Novákoch. To máva aj pomenovanie - slávnostné. Tam vo vystúpení, občan mesta, nenechal na bývalej pani riaditeľke suchú nitku. Slová ako klamárka a podvodníčka boli v jeho prejave opakovane omieľané, lebo chcel pani riaditeľku Chlupíkovú dostať do povedomia prítomných, ako zlú a neschopnú. Darmo sa pani riaditeľka bránila, darmo plakala. Pán novo nastupujúci primátor si ju nezastal ani slovíčkom. Dokonca hrdo vyhlásil, že vždy bude skôr veriť tomu občanovi ako jej.

Pani Chlupíková to dnes mohla týmto pánom vrátiť. Pomenovať ich, uviesť mesto, kde intrigy a manipulácia sú nástrojom "riadenia" mesta. No ona sa zachovala tak, ako ju väčšina Nováčanov pozná. Slušne a s obrovským nadhľadom.
Môžete byť hrdí na to, že táto dáma učila vaše deti.

Pavol Peško

• nový príspevok môžete pridať až po prihlásení.
<<< späť na zoznam tém