Váš príspevok sa nehodí do žiadnej otvorenej témy? Šup s ním sem...
• nový príspevok môžete pridať až po prihlásení.

Zamyslenie sa.

Dobrý deň, vážení spoluobčania.

„Život každého z nás je poskladaný prevažne zo všedných dní, ktoré vo forme kamienkov vkladáme do našej životnej mozaiky. Len tí, ktorí si vážia aj všedné dni a jednotlivé kamienky trpezlivo a správne vkladajú, vytvoria takú mozaiku života, na ktorú budú môcť byť vždy právom hrdí.“

Práve takéto a podobné myšlienky ma takmer vždy napadajú, keď dostanem mail od dvojičky. Aj dnes ráno, keď som si otvoril poštu a prečítal som si jeho mail, tak som sa nielen zamyslel, ale aj pousmial. Už je to v poradí možno piaty, šiesty mail s takmer totožným obsahom. Tento však bol písaný asi z väčšieho jedu, lebo som bol v ňom premenovaný na Vladimíra. Bol som tým prekvapený, lebo dvojička ma vždy všetko overené, podložené a je neomylná. Mail od neho však beriem, ako jeho názor. Nevadí mi ani to, že to vypisuje mnohým ľuďom po Slovensku, ktorých tým len zrejme zaťažuje. Skôr mi ho je úprimne ľúto. Z týchto jeho mailov som si totiž vytvoril osobný názor, že je to vlastne v podstate nešťastný človek. Človek, ktorý hľadá vnútorné uspokojenie v tom, že môže e-mailami, telefonátmi, či SMSkami otravovať iných. Človek, ktorého nevidíte sedieť s priateľmi len tak napr. na pive, či pri poháriku vínka, človek, ktorý všetko vidí čiernobielo. Pritom život má toľko krásnych a zaujímavých farieb. Naozaj len ťažko si viem vysvetliť, že tomuto človeku dokonca vadí aj to, ak niekoho verejne nazvem svojim priateľom. Teda aspoň takto to napísal do dnešného mailu. Možno mu to vadí preto, lebo takýto vzťah nepozná? V tomto si myslím, že je medzi nami zásadný rozdiel. Osobne priateľstvo považujem hneď po rodine, za druhú najdôležitejšiu vec v mojom živote.
„Úprimní priatelia, sú totiž oporou keď padáme, spoločnou radosťou ak stúpame a šťastím v živote ak ich máme.“
Žijeme naozaj zvláštnu dobu. No doba je vždy taká akí sme my ľudia. To samozrejme platí aj pre život v našom meste. Mám však pocit, že čím ďalej tým viac sa z neho vytrácajú krásne ľudské hodnoty, ako priateľstvo, úprimnosť, spolupatričnosť, rešpekt, úcta, solidarita... No a žiaľ sú nahrádzané nenávisťou, zlosťou, neprajnosťou, závisťou, neúprimnosťou, farizejstvom.... Teda aspoň ja mám taký pocit. Ak už naozaj niekomu prekáža aj priateľstvo, tak to už je aj pre mňa, ako kávičkára, silná káva.
Áno žijeme naozaj zvláštnu dobu. Dobu „ „politiky bez hodnôt, bohatstva bez práce, zásad bez morálky, obchodu bez etiky, vedomostí bez charakteru a viery bez presvedčenia.“
Dokedy? Priatelia, to záleží len a len od nás.
S úctou
Ľubo Dzurák

Dobrý deň, vážení spoluobčania.

Chcem touto cestou naozaj úprimne poďakovať priateľovi Peťovi Bošiakovi za ostatný príspevok na tejto stránke. Musím priznať, že som nevedel o takýchto aktivitách nášho p. primátora. Denník N nečítam. Aj keď som vedel o výzve p. premiéra, aby sa občania, ak majú dôvod, vyjadrili k vymenovaniu nových prednostov okresných úradov. Nenapadlo ma však, aj keď som to asi mal tušiť, že práve náš primátor bude v tejto veci taký aktívny. Viem, že predovšetkým dvojičky nemajú o tejto stránke dvakrát dobrú mienku. Ja osobne jej však ďakujem za dve veci. Po prvé, že sa tu dozviem informácie, ktoré nemám šancu nikde zistiť. Po druhé, že nastavuje zrkadlo tým, ktorým sme zverili správu mesta na štyri roky. Je síce pravdou, že v našom rozhlase sme pravidelne informovaní, kedy a ako často budú odvysielané jednotlivé ( niektoré takmer nekonečné časti ) seriálu s názvom „Zasadnutie MsZ,“ kde hlavnú rolu hrá náš primátor. Je naozaj skvelé, že si tento seriál môžeme pozrieť aj niekoľkokrát za sebou. To je všetko pekné, no žiaľ je to len jedna strana mince. Tou druhou i šťastím pre mesto je práve táto stránka. Tu sa totiž dozvedáme, že nie je všetko také skvelé, ako nám ponúka mestská televízia. Že aj tí, ktorí sa tu snažia ukázať v tom najlepšom svetle, za všetko zlé a podlé vinia iných, že v skutočnosti je to všetko trošku inak. Takže ak p. primátor poukazuje na chyby, či prešľapy iných na čo má samozrejme plné právo, mal by rešpektovať, že rovnaké právo máme aj my občania poukazovať na jeho chyby a prešľapy. To je demokracia. Nielen obviňovať iných, ale aj zamyslieť sa nad sebou. To predsa nemôže fungovať tak, že ja sa mám ospravedlniť občanom mesta za zvolenie p. Daniša za primátora v predchádzajúcom období, ako by som spáchal nejaký veľký priestupok. Na strane druhej p. primátor nepovažuje za potrebné ospravedlniť sa občanom napr. za roky vypúšťania splaškov do rieky Nitry, za čiernu stavbu na námestí, za obvinenie školy o tajnom namontovaní kamery v telocvični, čo nakoniec podpísal on sám, za....škoda písať aj tak som si už zrejme dosť zavaril. Pritom len píšem svoj názor, pod ktorý sa vždy podpíšem aj s vedomím, že sa každému páčiť nebude. Rôznosť názorov by však z nás nemala robiť nepriateľov na celý život.
Uvedomujem si, že v tejto dobe spravovať mesto nie je jednoduché a vypadá to, že to bude v blízkej budúcnosti ešte ťažšie. Tento región a tým aj naše mesto čaká zložité obdobie. Transformácia nášho regiónu neprinesie len zatiaľ sľubované finančné prostriedky, ale zrejme aj množstvo problémov, ktoré boli načrtnuté pri stretnutí s podpredsedníčkou vlády SR p. Remišovou, ktorého som sa osobne za Združenie zamestnávateľov hornej Nitry zúčastnil. Bude treba spojiť a vynaložiť všetky sily, schopnosti na prípravu takých projektov, ktoré budú úspešné a prinesú nachystané finančné prostriedky. Tu by mali všetci naši primátori, starostovia, rozhodujúci zamestnávatelia spoločne zabrať zamerať sa na našu blízku budúcnosť. Ak premrháme a nezvládneme túto príležitosť doplatíme na to všetci.
S úctou
Ľubo Dzurák

O kľúčovom význame nenápadných vecí


Existujú veci tak prosté a prirodzené, že si ich vôbec neuvedomujeme. A predsa majú ten najzásadnejší vplyv na celý náš život. To však, že si ich neuvedomujeme a nechápeme ich dôležitosť, z nás robí ľudí nevedomých. Ľudí, nevedomých si tých najzásadnejších skutočností, ktoré nimi samými hýbu.

Viac sa dozviete na:

http://vaznost-doby.bloger.cz/Skryte-suvislosti/O-kucovom-vyzname-nenapadnych-veci

Cesta k prebudeniu zo sna materializmu


Tento text má byť pomôckou pre všetkých, ktorí žijú v ilúzii materializmu, a v tomto nereálnom sne premrhávajú svoje životy. A premrhávajú ich tak, že sa ženú za hodnotami materialistického charakteru, ktoré sú hodnotami len tu na zemi. Avšak z hľadiska celkového kontextu nášho bytia, ktoré je duchovné, je to omyl! To všetko je len dočasné a pomíňajúce, ako poľná tráva. V žiare Svetla Pravdy bytia ľahne rýchlo popolom celý falošný hodnotový systém, a človeku nezostane v rukách absolútne nič.

Viac sa dozviete na:

http://kusvetlu.blog.cz/2007/cesta-k-prebudeniu-zo-sna-materializmu

Všetko zlo pochádza z duševnej prázdnoty. To všetko príde, keď si človek zvykne na svoju neomylnosť a nenahraditeľnosť. K. Čapek

Dobrý deň, vážení spoluobčania.
Začnem ospravedlním sa, že vstupujem do dialógu medzi Peťom Bošiakom a Lavidom. Pozorne si prečítam oboch s tým, že každý ma na veci svoj názor, ktorý aj slobodne prezentuje. Nemusím zdôrazňovať, že ďaleko bližšie i racionálnejšie sú pre mňa názory Peťa. Nezatracujem však ani názory Lavidu, lebo rôznosť názorov nám dáva možnosť rozmýšľať nad problémom a vybrať si z toho, čo si myslíme, že je správne. Každý kto číta tieto statusy si iste svoj názor na život v našom meste urobí sám. No a za niečo viac ako dva roky, občania svojou voľbou vyjadria, kto ich viac presvedčil. Aj keď sú Nováky z môjho pohľadu rozhádaným mestečkom, žije tu drvivá väčšina múdrych, rozhľadených a nekonfliktných ľudí. Píšem to z vlastnej skúsenosti, lebo takých ľudí ja prevažne v našom meste stretávam a rozprávam sa s nimi. No a mnohé ich myšlienky a názory na život v meste používam aj vo svojich príspevkoch, lebo sa s nimi plne stotožňujem. V dnešnej dobe je naozaj nesmierne dôležité, aby ľudia mohli vyslovovať svoje názory slobodne, bez strachu, že raz prídu za slobodu prejavu nejaké následky. Žiaľ tento základný princíp demokracie nie úplne platí v našom meste. A to je dôvod, prečo som možno netaktne vstúpil do dialógov medzi Peťom a Lavidom. Prinútil ma k tomu mail, ktorý som dnes ráno dostal od nášho pána primátora. Bol krátky, preto ho budem citovať:
„ Ľ. Dzurák sa musí ospravedlniť občanom za Daniša!!!“
No podtext k tomu : Tak ako smeráci za Kičuru!!! K tomu boli predané ešte dve fotografie tohto pána. Takže vážení priatelia čo k tomu dodať. Nikdy v živote som nemal problém sa ľuďom ospravedlniť, ak som spravil chybu, nedajbože som niekomu ublížil. Proste to patrí k životu. Musím však priznať a tým asi aj sklamem p. primátora, že nevidím dôvod sa teraz ospravedlniť. Možno v budúcom maily mi pošle p. primátor text ospravedlnenia sa, aj s mailovými adresami občanov, ktorým sa mám ospravedlniť. Lebo ja naozaj neviem, či sa mám ospravedlniť tým, ktorí v roku 2016 volili p. Daniša, či tým, ktorí ho nevolili, resp. tým, ktorí neboli vôbec voliť. Je to pre mňa naozaj Hamletovský problém. Pre mňa z tohto vyplýva zatiaľ len jedno. Toto mesto musí šlapať ako hodinky, keď má p. primátor toľko času venovať sa takýmto veciam. No čo už. Nakoniec aj tak mám šťastie, že p. primátor nevie, kde mám ukryté zlaté tehličky. To by som už asi nepredýchal.
Priznám sa, ani neviem, čo by som ešte k tomu napísal. Záver nechám na tých, ktorí to čítajú a možno sa k tomu aj vyjadria. To bude asi to najspravodlivejšie hodnotenie celej veci. Začal som však citátom, tak ním aj skončím. Tak ako Peťo, tak aj ja používam vo svojich vyjadreniach, článkoch a knihách citáty. Je v nich skrytá obrovská múdrosť a pretrvávajú stáročia. Dokonca niektoré z nich sú dnes aktuálnejšie, ako keď boli pred stáročiami vyslovené.
„ Ak sa vzdáme princípov a zásad, môžeme získať postavenie. Stratíme však česť a svedomie.“ Ron Todd

S úctou
Ľubo Dzurák

„ Vážme si v živote aj zvláštnych a podivných ľudí. Oni nám totiž ukazujú, akými nemáme byť.“

Dobrý deň vážení spoluobčania.

Tri dni som bol mimo nášho mesta a doslova som zabudol na atmosféru v ňom. Keď som sa včera vrátil, zapol som počítač, otvoril som poštu a už som bol hneď doma. Mail od dvojičky ma vrátil do nováckej reality. Musím uznať, že som žasol, koľko žlče, zlosti, jedu dokázal vtesnať do pomerne krátkeho mailu, teda príspevku, ktorý mu neuverejnili na Comke. Možno aj preto sa rozhodol, zaslať ho mailom viacerým občanom, nielen Novák. Tentokrát však uznávam, že som sa neskutočne previnil a z jeho pohľadu som si takýto mail aspoň ja zaslúžil. Prečo ním však otravoval ostatných, naozaj neviem? Moje previnenie bolo naozaj hrozné. Predstavte si vážení spoluobčania, ja radový občan mesta som si dovolil na tejto stránke napísať svoj názor o človekovi, ktorého si za to, čo pre mesto spravil, vážim. Dovolil som si to napriek tomu, že pisateľ mailu má na tohto nášho spoluobčana iný názor. Hrozné pravda? Veď kde by sme sa dostali, keby si každý občan mohol slobodne, bez akýchkoľvek následkov vysloviť svoj vlastný názor. Samozrejme svoj názor môžeme mať, len by sa mal zhodovať s tým, ktorý neraz zaznieva z radnice. Pritom, začiatkom týždňa som v slabej chvíľke zdvihol dvojičke telefón a okrem 1000x opakovaných vecí sme sa bavili aj o slobode názoru a tu sme sa výnimočne obaja zhodli. A tak som na druhý deň, tesne pred odchodom z mesta, napísal svoj ostatný príspevok s vedomím, že treba uverejňovať aj pozitívne názory o občanoch mesta. Dnes už viem, že som urobil hrubú a neodpustiteľnú chybu. Pochybil som v dvoch veciach. Neposlal som ho na odobrenie dvojičke a môj názor je diametrálne odlišný od jeho. Každopádne mu však ďakujem za jeho mail i za to, že to poslal aj iným občanom mesta. Verím, že väčšina si na to spraví svoj vlastný názor. Mňa osobne len tento pán utvrdil v tom, že by som nechcel byť takýmto človekom. Možno on je sám zo seba nadšený a uveličený z toho, ako píše, hovorí, myslí a koná. Proste sme rozdielny. No hold, každý sme našťastie iný a ľudia v Novákoch si urobia na každého z nás názor i svoj obraz. Viem, že si týmto príspevkom zase u neho, možno i mnohých ďalších spoluobčanov, nešplhnem. Ja však skutočne nepíšem sem preto, aby som sa niekomu zapáčil, alebo ma niekto potľapkal po pleci. Z takýchto vecí som už dávno vyrástol. Píšem len svoj názor, bez jedu a nenávisti, tak ako to cítim a vidím. No a maily od dvojičky beriem ako výstrahu, aby som náhodou neskĺzol na jeho úroveň. No a samozrejme, budem sa snažiť vyvarovať slabších chvíľ, keď mi bude telefonovať.

S úctou
Ľubo Dzurák

Pravdu nepresadíme ani silou, ani mocou.

Dobrý večer vážení spoluobčania.

COVID 19 nás donútil nielen zostať doma, nosiť rúška, obmedziť spoločenský život, ale aj zamyslieť sa nad životom a dobou, ktorú práve žijeme. Aj preto som si zo záujmom prečítal ostatný príspevok človeka, ktorého si vážim a verím, že aj môjho priateľa Peťa Bošiaka. Aj táto, pre nás zlá doba, môže byť pre nás poučná minimálne v tom, aby sme si viac ako inokedy uvedomili hodnotu života i našich krokov v ňom. Netvrdím, že každý sa musí stotožniť s tým o čom Peťo písal. Minimálne však niektoré jeho vety, stoja za zamyslenie. Raz niekto múdry povedal, že všetci sa celý život naháňame za množstvom vecí, aby sme nakoniec zistili, že len tri stoja za to. “Zdravie, láska a priatelia.„ Myslím si, že svojim príspevkom trafil klinec po hlavičke. Všetko v našom živote je totiž ohraničené, teda aj náš život. Aj to je dôvod, aby sme si ho čo najviac užili a tešili sa z toho, že sme tu. Žiaľ mnohokrát si ho úplne zbytočne komplikujeme a znepríjemňujeme. Veľmi jasne to vyjadril Peťo vo svojom príspevku. Keby som bol primátorom mesta, tak by som sa minimálne zamyslel nad tým, prečo tak v našom meste ľudia uvažujú, prečo tak píšu. Prečo tak píše človek, ktorému by mohlo byť vlastne jedno, ako to v našom meste vyzerá, aké sú tu medziľudské vzťahy, ako primátor a poslanci spravujú naše mesto. Na strane jednej všetci hlásame, že každý má právo na svoj názor. Na strane druhej, ak nie je v súlade s našim názorom, tak toho človeka pokladáme nielen za svojho nepriateľa, ale aj nepriateľa celého mesta. Pritom práve Peter Bošiak patrí medzi tých, ktorí pre naše mesto urobili toho veľa a kedykoľvek sa môže pozrieť každému z nás priamo do očí. Samozrejme bol predsedom MnV v inej dobe, v ktorej sme predovšetkým my starší prežili väčšinu života. Myslím však, že tú svoju funkciu zvládol tak, že si pred nikým nemusí dnes spytovať svedomie. Ostalo po ňom kus dobrej roboty. Naozaj ma mrzí, že si nedokážeme dnes takýchto ľudí viac vážiť. Ak je dôvodom len to, že aj dnes má ostré pero a kritizuje nedostatky v meste , tak niečo tu nie je v poriadku.
Pamätám si, ako ľudia po roku 1989 vítali, nielen otvorenie sa svetu, náboženskú slobodu, ale aj slobodu prejavu a vyslovenia svojich názorov. Dajme si ruku na srdce. Vieme dnes bez emócií, či doslova nenávisti prijať iný názor, či kritiku? Vieme dnes moc získanú od ľudí v akýchkoľvek voľbách, využívať a nie zneužívať? Dokážeme pokladať ľudí s iným názorom za svojich súperov, nie za nepriateľov na život a na smrť? Demokracia je síce krásna vec, no nie dokonalá. Zdokonaľovať ju môžeme len my sami, svojim správaním, postojmi, krokmi a činmi. Ak do nej začneme vkladať prvky sily postavenia, neomylnosti, bohorovnosti, ješitnosti, namyslenosti a čo ja viem ešte čoho, tak to asi nie je to pravé orechové. Raz mi jeden priateľ na túto moju úvahu povedal, že ľudia sú takí preto, lebo je doba zlá. Ja osobne si myslím, že doba je vždy taká, akí sú ľudia, predovšetkým tí, ktorí získali moc, či postavenie. Ľudstvo vymyslelo demokraciu a voľby v nej, aby sme si slobodne vybrali tých najlepších, ktorí našu krajinu, či mesto budú spravovať tak, aby sme tu všetci žili šťastne a spokojne. To je teória. Aká je prax? Na to si vážení spoluobčania musíte dať odpoveď sami.
S úctou Ľubo Dzurák

O pozitívach koronavírusovej krízy a o poučení z nej

Koronavírus je ťahom šachového Veľmajstra na šachovnici planéty Zem, ktorý donútil súpera, čiže ľudstvo, urobiť presne takú sériu protiťahov, aké boli jeho zámerom. Tieto opatrenia a ich dôsledky majú totiž duchovne pozitívny účinok. Pozitívny účinok z hľadiska kritérií a požiadaviek vyššej Moci! Čiže z hľadiska toho, čo je pre ľudstvo skutočne dobré. Dobré v zmysle jeho posunu k lepšiemu a morálnejšiemu.

Viac sa dozviete na:
http://kusvetlu.blog.cz/2005/o-pozitivach-koronavirusovej-krizy-a-o-pouceni-z-nej

Nepremárnime čas na zamyslenie, darovaný koronavírusom!


Nikto nemôže prehliadať, že to prvé a zásadné, čo spôsobila súčasná koronavírusová kríza, je zastavenie aktívneho života. Takmer všetko, až na to najnutnejšie, sa v spoločnosti náhle zastavilo, a tisícom ľudí bol darovaný čas. Zrazu majú toľko času, ako nikdy predtým. Ale pozor! Staršia mládež, schopná už trošku hlbšie uvažovať, ako i všetci ostatní si musia uvedomovať, že ich voľno má mimoriadne trpkú príchuť, pretože je zaplatené tisícami zmarených ľudských životov po celom svete.

Viac sa dozviete na:
http://kusvetlu.blog.cz/2004/nepremarnime-cas-na-zamyslenie-darovany-koronavirusom

Už mi začínajú chýbať stretnutia medzi nami ľuďmi. Už mi začínajú chýbať ľudia, priatelia, rozhovory , posedenia . No, ani tak nie celkom medzi obyvateľmi nášho mesta, pretože ak chcem nadobudnúť istú pohodu v duši, stačí mi nakuknúť, nagúgliť na facebooku stránku „Pomáhame si v Novákoch „ a človek z tej doposiaľ nevídanej v našom meste aktivite našich a nielen našich s dovolením dievčat, dám, maminiek, manželiek a tak ďalej a tak ďalej nadobudne pocit, že nič sme nestratili zo slušnosti, ľudskosti, vzájomnej synergie a všetko je OK. Nuž naozaj je to tak a tak to cítime. Nuž tak dámy a páni im pomáhajúci, veľké Vám ďakujeme.
Každoročne v tento deň, resp. v tomto období si pripomíname všetkých tých, ktorí premáhajú ochorenie možno jedno z najťažších ochorení človeka. Každoročne sme stretávali na uliciach nášho mestečka v tento deň usmievavých stredoškolákov, ktorí nám ponúkali drobný žltý kvietok – narcis- ,ktorý bol ako symbol vyvolený prevziať na seba ochotu ľudí, pomôcť v boji s rakovinou a podporiť Ligu boja proti rakovine.
Ja mám svoje žlté kvietky pripnuté na záclonu v spálni a je ich naozaj veľa. A tak tiež vari v tejto súvislosti mi dovoľte spomenúť dlhoročnú našu občianku, dobrovoľníčku, ktorá sa podieľala a mnohí si ju isto tak, ako ja, pamätáte pri tejto bohumilej činnosti, pani Jarmilu Tkáčovú. Dnes asi nemohla kvietky rozdávať a podporiť dobrú pomoc chorým ľuďom.
Nuž aspoň takto si tento deň pripomeňme a pani Tkáčovej poďakujme, ako aj mladým usmievavým študentkám. Kto vie o čom píšem , mi určite dá za pravdu, že to je to najmenej, ako môžeme podporiť takto ťažko chorého človeka, ťažko chorých ľudí, Oni si ju zaslúžia. I preto dnes nebudem písať o strate synergie v niektorých vzťahoch medzi tým a tým, či tým a oným v našom meste(čo nás mnohých naozaj veľmi mrzí) To naozaj možno až nabudúce. Želám preto všetkým veľa, veľa zdravíčka, chorým skoré uzdravenie a pokoj v duši. PB

• nový príspevok môžete pridať až po prihlásení.
<<< späť na zoznam tém